Atropos

Často vchádzam do dymu,

neboj sa, viem, idem k plameňu.

Budem horieť krátko,

len pokým neumriem.

S poklonou ti to sľubujem.

Urobím len veľa zmätkov.

Som ako Atropín,

gén sudičky Atropos,

Smrtihlava mladší syn.

Málo prosím á propos.
 

Asi som ako iní alibisti,

ľavák, blíženec a had,

plný egoizmu, hrdosti,

svojim tempom idem rád.

Pokým neumriem,

zanechávam stopy,

často mi niekto vlepí,

nezriedka aj môj vlastný vnem.

Dlaždím si cestu tŕnistú,

plnú mín a tuposti, viem.

Autor: Jakub Pokorný 2015
(zo zbierky Záblesk)