Magické oči

Hľadím ti do očí,

raz sú blankytné,

vtedy sú vraj úprimné.

Inokedy sú ako plod broskyne,

keď je zrelá.

Keď ty si zrelá.

Keď sú oči ešte zelené,

zle je, vskutku zle je.

Tvoj duch povoľný nie je,

prípadne až keď sa zleje.

Podľa rúk ťa spoznám,

aj keď prídeš v prítmí,

uvažuj, máš ich krásne,

nežné, sebavedomé, podľa nálady,

podľa toho ak si to ty.

Oči nevedia nič, oči sú slepé,

oči klamú, oči zavri.

Prsty, koža, tep a dych,

podľa toho o tebe viem,

tak už sa odokri

budem ako vždy dobrý.

Zaspíme,

spoločne.

Snáď nečakáš čosi iné,

neskutočné.

Tie tvoje farebné očká,

do rána ich počkám.

Potom sa do nich zahľadím,

opäť budú žiariť svetlom iným.

Autor: Jakub Pokorný 2015