Potopa

Rozpadá sa, nervy drása, kroky do neznáma.
Čary vyryli do skaly, ja ich čarbem na zemi.
Na kolenách kľačím, krvácam a prosím.
Svet navôkol rúti sa do hlbokých jám.
Je mi známe, nebudem tam sám.
Rovné čiary vyrývam do kože.
Kreslím sa uhlíkmi, verím.
Napriek dnešnej dobe.
Dá sa veriť. Dá.
Tá podoba.
Potopa.

Autor: Jakub Pokorný Podporiť vydanie knihy môžete tu: POTOPA