Preniknúť k svetu

Padáš ústami rovno do trávy,

listy jesenné vlhko kĺžu v nich.

Počítaš čiarky túžob zmyselných,

odrážajú  ti mesačný svit.

Neukonči to, neukonči svet,

neľahký, drzý a štipľavý.

Dar ktorý hasí zlému smäd,

nevracia sa  z únavy.

Tabletka zmámená,

rozsypané ostatné,

nájde ťa tu pani Smrť,

nečakaj pri privítaní med.

Keď temnota nastane,

runa nadriapaná na stene,

hluchá, slepá, darmo ti,

budú sypať bonmoty.

Tvor, zdieľaj, ži svoj život,

si tvor, nedus svoje plány,

do tmy vkročiť každý vie,

no vzoprieť sa jej nie.

Autor: Jakub Pokorný 2014