Srdce z kameňa

Srdce je šťastné, ak sa usmievaš,

keď sa jašíš a  sotíš ma,

nie som sršnie hniezdo,

nanajvíš ti to vrátim.

Budeme sa váľať po zemi,

budeme celý špinaví,

zem nikto neumýval,

ostáva to na nás.

Nikto nevie to, čo ty,

nik nie je tak zbláznený.

Ako vrah do svojej obete,

ako hlad do svojho jedla,

až do sýta ťa zjem, až do dna.

To dno je bezodné,

zrátaj si, ako ťa pošteklím,

ako ti nechtiac ublížim.

Si zmätená?

Nie, nie si, máš srdce z kameňa.

Autor: Jakub Pokorný 2015
(zo zbierky Záblesk)